Rezort financií pripomenul, že počas pandémie hrubý dlh verejnej správy
prudko stúpol z predkrízových 48 % na vyše 61 % HDP v roku 2021, čo v
nominálnom vyjadrení predstavovalo nárast o 18,072 miliardy eur. Vlani
dlh dosiahol 63,378 miliardy eur alebo 57,8 % HDP. V absolútnych číslach
síce medziročne vzrástol o 2,141 miliardy eur, v pomere k HDP však
klesol pod referenčnú hranicu 60 %. "V minulom roku sa rýchlosť rastu
zadlženia spomalila a len vďaka vysokej inflácii sa dlh v pomere k HDP
prvýkrát po pandemickej kríze mierne znížil," priblížil rezort financií.
Tento rok by mal verejný dlh v absolútnom vyjadrení stúpnuť o 5,823
miliardy eur na 69,201 miliardy eur. V pomere k HDP sa však dočasne
zníži pod úroveň 57 %. Negatívny vplyv vysokého schodku rozpočtu na dlh
bude podľa MF kompenzovať silný nominálny rast ekonomiky, ťahaný
predovšetkým vysokou infláciou. K poklesu dlhu prispeje tiež väčšie
využitie hotovostných finančných zdrojov, naakumulovaných v posledných
dvoch rokoch.
Od budúceho roku však bude dlh verejnej správy opäť rásť, postupne až
nad 60 % HDP, pričom jeho nárast by mal podľa rezortu financií
spomaľovať žiadaný pokles schodku hospodárenia v ďalších rokoch o 1
percentuálneho bodu (p. b.) ročne. V roku 2026 by malo zadlženie SR
dosiahnuť 61,4 % HDP.
"Hlavným zdrojom rastúceho dlhu na horizonte rozpočtu sú rozpočtové
schodky, ktoré aj napriek nominálnym poklesom budú tlačiť na rast dlhu.
Naviac, odznievajúca inflácia nebude opticky pomáhať znižovať dlh v
pomere k HDP tak rýchlo ako v predchádzajúcich rokoch," očakáva
ministerstvo. K výraznému nárastu úrokových nákladov oproti aktuálnemu
roku prispieva podľa MF aj prudký rast úrokových sadzieb, vyvolaný
krokmi Európskej centrálnej banky (ECB).